Neobyčajný obyčajný deň

Autor: Veronika Paľovčíková | 21.6.2012 o 10:43 | Karma článku: 6,10 | Prečítané:  514x

Bol to deň ako každý iný. Ale predsa nebol rovnaký. Niečím sa líšil. A bolo to mnou. Obyčajný deň a predsa som bola na jeho konci taká šťastná.

Začal ako každý iný. Skoro ráno som vstala, šla do obchodu, aby som mladšiemu bratovi mohla urobiť raňajky a desiatu do školy. Keďže mama pracuje v Rakúsku, oco pracuje a babka, ktorá sa o tieto veci väčšinou stará bola na návšteve u dcéry, istý čas som mala všetko na starosti ja. Takže, raňajky, desiata, moje raňajky a potom práca. Na obed domov, navariť, oprať. Potom som si chvíľu oddýchla, pozrela sitcom. A pokračuje sa ďalej, veď deň ešte neskončil.

Napísala som pár strán bakalárky. Dokonca som šla pohrabať pokosenú trávu v záhrade. Ja, čo sa stránim všetkých takýchto vecí. Napriek tomu, že som z dediny. Potom riady, pozberať prádlo, prišiel brat, dať mu jesť a opäť riady. Avšak ešte stále som nezabudla na seba. Večer som si vyšla s kamoškami von a po hodinke klebetenie o ničom, sme si šli zabehať.

V noci som si do postele líhala síce uťahaná ako kôň, ale s úsmevom na tvári. Mala som pocit, že som urobila toľko vecí. Že som plnohodnotne prežila svoj deň. Vtedy som si povedala, že takto by som mala prežiť každý deň. Urobiť niečo pre rodinu, pre toho, ktorého milujem, pre seba. Lebo napriek únave, ten pocit šťastia za to stál.

A najlepší pocit je, keď mi môj chlap potom povie: „A nemiluj ju, keď je úžasná!“

No nemilujte ho, keď je skvelý a oceňuje, čo robím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.


Už ste čítali?